Background: Multiple sclerosis (MS) is a chronic disease of the central nervous system that also develops in patients under 18 years of age. The disease negatively affects the quality of life (QoL) of children and adolescents. We conducted a literature review. The aim of the review was to identify the QoL of pediatric patients with MS and assess the factors determining their QoL. Methods: We analyzed studies published between 2000 and 2020 in PubMed, Scopus, Science Direct, Web of Science, and EBSCO databases. Results: In all, 17 studies were included in the review. The most common tool in assessing QoL was the generic module PedsQL. The range of mean/median global score of QoL was 53.8–81.7. The worst QoL was dominantly reported in the school and emotional spheres, on the contrary, the disease’s least determined area of QoL was the social and physical dimension. In particular, disability and fatigue were important predictors of QoL. Conclusions: MS negatively affects the school and emotional spheres in particular, so it is important to pay greater attention to these spheres of life of MS patients. As the review studies pay insufficient attention to the analysis of positive factors and their impact on the QoL of MS patients, research should integrate these phenomena. The use of MS-targeted tools in future research in the pediatric MS population is also appropriate.

Aim: Breastfeeding and consumption of breast milk positively affect the health of children and mothers. The goal of this research was an analysis of intention to breastfeed in pregnant women and the impact of selected factors on intention to breastfeed. Design: Cross – sectional study. Methods: Research was conducted involving 176 women in the 5th– 9th month of pregnancy. We analyzed their intention to breastfeed using the Infant Feeding Intentions Scale (IFI). Among the analyzed factors we included: socio-demographic variables, smoking during pregnancy, women’s attitudes to breastfeeding, and the body image of pregnant women (the Body Image States Scale – BISS). Results: The intention to breastfeed in pregnant women was very high (M = 13.15; SD = 2.6). In the 1st month after birth, 85.2% of women plan to breastfeed to the fullest extent, falling to 77.2% in the 3rd month, and 62.5% in the 6th month. Variables included in linear regression explain 30% of the variation in intention to breastfeed. By hierarchic linear regression, we identified the attitude of husband/partner towards breastfeeding (β = 1.236; p = 0.001), and impact of breastfeeding on women’s health (β = 0,354; p = 0,035) and body image (β = 0,497; p = 0,000) as significant independent variables determining the intention to breastfeed. Women’s satisfaction with their pregnant body explains 11% of the variation in all analyzed variables. Conclusion: Promoting the health of mothers and their children requires midwives and nurses to perform a range of activities that will engage the husbands/partners of the women, and which will also take account of the body perceptions of pregnant women. Keywords: attitude of husband/partner towards breastfeeding, intention to breastfeed, pregnant woman

V?chodisk?: Motiv?cia je k???ov?m aspektom u?enia ?tudentov. Ak maj? ?tudenti poskytova? kvalitn? o?etrovate?sk? starostlivos?, potom proces z?skavania vedomost? a zru?nost? by mal by? sprev?dzan? adekv?tnou motiv?ciou. Pri podpore motiv?cie z...

Cieľ. Posúdiť vnímanie náročnosti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti z pohľadu študentov ošetrovateľstva a analyzovať vplyv vybraných faktorov na úroveň náročnosti. Metódy. Výskum bol realizovaný u 173 študentov priemerného veku 21 rokov. Študenti, ktorí absolvovali klinickú prax na pediatrických, chirurgických a interných oddeleniach hodnotili náročnosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti (0 = žiadna, 10 = extrémna) a prípravu na klinickú prax v demonštračných podmienkach (1 = najlepšia, 6 = nedostatočná). Výsledky. Vnímanie náročnosti poskytovania starostlivosti pacientom z pohľadu študentov bola na úrovni 3,56 (SD – 1,88). K najkomplikovanejším oblastiam patrila realizácia invazívnych výkonov (M – 4,47), zaistenie bezpečnosti pacienta (M – 4,27), práca s prístrojovou technikou (M – 4,06). Študenti vykonávajúci prax na pediatrických oddeleniach vnímajú poskytovanie starostlivosti detskému pacientovi ako najnáročnejšie, v komparácii s chirurgickými a internými oddeleniami. Preukázali sme signifikantnú asociáciu medzi náročnosťou poskytovania starostlivosti a prípravou študenta na klinickú výučbu (r: 0,462). Teoretická laboratórna príprava na klinickú prax na detských oddeleniach bola z pohľadu študentov signifikantne najhoršia (p=0,001). Závery. Pri znižovaní percepcie náročnosti poskytovania starostlivosti študentmi zohráva dôležitú úlohu ich adekvátnejšia príprava na klinické vzdelávanie v laboratórnych podmienkach. Dominantne je potrebná modifikácia vzdelávacieho procesu zameraného na klinickú výučbu na pediatrických pracoviskách.

Úvod: Celiakia je závažné autoimunitné ochorenie vznikajúce u geneticky predisponovaných jedincov po konzumácii lepku. Jediným liečebným postupom je striktné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Keďže lepok je súčasťou mnohých potravín, jedál, polotovarov či nápojov, je rešpektovanie zásad bezlepkovej diéty (BD) pre mnohých celiatikov výzvou. Cieľ: Cieľom výskumu bolo posúdiť adherenciu k BD u dospelých pacientov s celiakiou v Slovenskej republike a posúdiť vplyv vybraných faktorov na adherenciu. Metódy: Súbor tvorilo 213 celiatikov priemerného veku 38 rokov, z toho bolo 90,6 % žien. Adherenciu sme posudzovali s použitím Celiac dietary adherence test (CDAT). Súčasne sme hodnotili výskyt problémov pri dodržiavaní BD, intenzitu ťažkostí po skonzumovaní lepku a strach z komplikácií súvisiacich s príjmom lepku. Výsledky: Priemerná hodnota CDAT bola 14,78 (SD 4,34; rozmedzie 7– 29). Dobrú adherenciu sme zistili u 32,9 % celiatikov, priemernú u 42,7 % a nízku u 24,4 %. Najväčšie problémy s rešpektovaním BD majú celiatici pri stravovaní v reštaurácii, v práci/ škole a pri cestovaní. Problémy pri nákupe bezlepkových potravín (p = 0,017), pri príprave bezlepkových jedál (p = 0,049), pri stravovaní s rodinou, priateľmi (p = 0,004) asociujú s adherenciou. Taktiež vyššia intenzita problémov po konzumácii lepku (p = 0,008) a väčší strach z rozvoja komplikácií (p = 0,000) sa spája s adherenciou. Záver: Posilnenie zručností pri výbere, nákupe, príprave bezlepkových jedál zdravotníkmi, dietológmi, ako aj zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o BD môže zmierniť percepciu problémov a zlepšiť adherenciu k diéte.

S?hrn Cie?: Cie?om ?t?die bolo pos?di? kvalitu ?ivota pacientov so psori?zou lie?en?ch biologikami a analyzova? viacero faktorov, ktor? ju m??e ovplyvni?. Met?dy: Realizovali sme prierezov? ?t?diu u 117 pacientov lie?en?ch v Centre pre biologi...